Sv. Imrich Uhorský, knieža


(*1000-1007 - † 2.9.1031)

Imrich sa narodil niekedy medzi rokmi 1000-1007. Bol potomkom sv. Štefana, uhorského kráľa a jeho manželky bl. Gizely, bavorskej princeznej a mimochodom sestry cisára sv. Henricha II. Uhorský kráľ Štefan mal s manželkou, Gizelou určite viac detí, ale dospelého veku sa dožil iba syn Imrich. Imrich mal dobré charakterové vlastnosti a otec doňho vkladal veľké nádeje. Zo svojej strany urobil všetko, aby bol z neho vzorný kresťanský vladár.
Jeho výchovu zveril do rúk sv. Gerharda, benediktínskeho mnícha a neskoršieho csanádskeho biskupa. Okrem toho dal preňho zostaviť akési pravidlá alebo zrkadlo dobrého kresťanského kráľa: De institutione morum ad Emericum Ducem. Odráža sa v nich hlboký kresťanský duch kráľa Štefana, ako to vidieť z nasledujúcich slov: „Predovšetkým ti, syn môj milovaný, prikazujem, radím a odporúčam, ak chceš získať česť kráľovskej korune, zachovávaj tak svedomite a bedlivo katolícku a apoštolskú vieru, aby si bol príkladom pre všetkých, ktorých ti Boh podriadi, a aby ťa všetci mužovia Cirkvi zaslúžene nazývali pravým mužom kresťanského vyznania, bez ktorého, buď si istý, nebudeš kresťanom ani synom Cirkvi. Po viere druhé miesto v kráľovskom paláci zaujíma Cirkev, ktorú najprv naša Hlava, čiže Kristus, zasadil a potom jeho údy, predovšetkým apoštoli a svätí otcovia, presádzali a pevne budovali a tak sa rozšírila po celom svete. A hoci plodí vždy nové potomstvo, na istých miestach je už starobylá. V našom kráľovstve, milovaný synu, sa ohlasuje ešte ako mladá a nová, a preto potrebuje zvlášť obozretných a priamych ochrancov. Dobro, ktoré nám bez našich zásluh darovala Božia milostivosť, nesmie byť pre tvoju záhaľku, lenivosť a nedbalosť rozvrátené a zničené.
Syn môj milovaný, slasť môjho srdca, nádej budúceho pokolenia, prosím a nariaďujem, aby si sa pri všetkom a vo všetkom opieral o nábožnosť, aby si bol naklonený nielen k rodine a príbuzným, ku kniežatám, vodcom, boháčom, susedom a domácim obyvateľom, ale aj k cudzincom a všetkým, čo k tebe prídu. Lebo skutky lásky ťa privedú k najvyššej blaženosti. Buď milosrdný ku všetkým utláčaným a ustavične maj v srdci Pánov príklad: „Milosrdenstvo chcem, a nie obetu." Buď trpezlivý so všetkými, nie iba s mocnými, ale aj s tými, čo nemajú moc.“ (Cap. 1. 2. 10: PL 151)
Imrich nesklamal očakávanie svojho otca. Legenda mu pripisuje všetky vlastnosti svätca, ktorý na prvé miesto postavil hodnoty duchovné: vytrvalú modlitbu, pôst, sebazápor, a dokonca predsavzatie žiť v panictve. Ako kandidát na uhorský trón bol údelným kniežaťom v Nitre. Po dosiahnutí dospelého veku mal všetky predpoklady na to, aby bol z neho charakterný panovník, ktorý bude robiť česť národu i Cirkvi. Preto mu jeho otec Štefan chcel odovzdať vládu ešte za svojho života. Ale prv, ako to stihol urobiť, syn tragická zahynul, pravdepodobne 2. septembra 1031 na následky poranenia diviakom pri poľovačke.
Možno nás zaráža fakt, že Imrich zahynul počas poľovačky. Prof. R. Marsina v úvode k Legende o sv. Imrichovi to vysvetľuje tým, že si Imrich musel za života plniť aj svetské povinnosti ako vojenský veliteľ, na čo potreboval aj vojenskú výchovu. Okolnosť, že pri poľovačke našiel smrť, svedčí - vzhľadom na jeho postavenie - skôr o jeho odvahe ako nešťastnej náhode. K smrteľnému zraneniu došlo s najväčšou pravdepodobnosťou v Bakoňskom lese v strede Zadunajska. Pochovali ho v Stoličnom Belehrade (Székesfehérváry) v chráme, ktorý dal postaviť jeho otec.
O svätorečenie kniežaťa Imricha Uhorského sa zaslúžil neskorší uhorský kráľ sv. Ladislav. Dal vyzdvihnúť jeho ostatky. Stalo sa to 5. novembra 1083. Právo kanonizácie patrilo v tej dobe diecéznemu biskupovi, ktorý na žiadosť veriaceho ľudu povolil kult. Kanonizačné procesy, ktoré mohol v tých časoch vykonať biskup alebo cirkevná synoda, sa nazývali canonisatio aequipolens (všeobecne verejne schválená úcta). Zaznačením do martyrológia a ohlásením Rímskej kúrii bola takáto kanonizácia schválená. Spolu s ním bola priznaná úcta svätých aj jeho otcovi sv. Štefanovi, jeho vychovávateľovi sv. Gerhardovi a dvom slovenským mníchom sv. Andrejovi - Svoradovi a Benediktovi.
Zobrazuje sa ako mladík, niekedy s fúzmi, v rytierskom brnení alebo v kráľovskom obleku. Ako symboly, ktoré ho sprevádzajú na jeho zobrazeniach, sú používané: meč, ľalia alebo uhorský štít.

podľa: http://www.frantiskani.sk/kazatel/svati/1105.htm