Farský kostol sv. Imricha

Začiatky farského kostola sú udávané rôzne. V niektorých schématizmoch stretávame 14. alebo 15. storočie, prípadne roky 1391, 1397 a podobne.
Už z roku 1332 poznáme meno miestneho farára a podľa doterajších poznatkov stavba poukazuje na stavbu zo 14. storočia. V cirkevej vizitácii z roku 1781 je záznam, že na kostole (nad vchodom) bol letopočet M.CCC.L.XXXXI, čo je rok 1391, teda koniec 14. storočia. Nedá sa s istotou vylúčiť, že kostol tu bol aj skôr.
Farský kostol sv. Imricha v Častej bol pôvodne postavený v gotickom slohu. Jednoloďová stavba bola prestavbami a dostavbami architektonicky zmenená v rokoch 1936 - 1937 v trojloďový kostol. Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovala len svätyňa a časť veže.

Presbytérium

Svätyňa je trojbokého záveru, nie celkom pravidelného tvaru, má zvonku v lomoch oporné piliere, ktoré siahajú takmer do dvoch tretín výšky muriva. Na širšej pätke sú vybudované piliere šikmo ukončené.
Medzi piliermi sú vysoké okná s rozdielne formovanými kružbami.
Z oboch strán svätyne sú prístavby: vľavo je to sakristia, vpravo kaplnka nadväzujúca na južnú loď kostola.
Priečelia sakristie a bočných lodí sú hladké, prerušené bočnými kruhovými oknami v prízemí. Okná sú aj na poschodí. Na ľavej strane boli zamurované tri z pôvodných gotických okien, ktoré boli pôvodne na stenách jednoloďovej stavby kostola.
Svätyňa má pôvodnú gotickú sieťovú klenbu. Rebrá sa zbiehajú po oboch stranách do troch polí a končia na kamenných stĺpikoch.
Na klenbe sú rozmiestnené v strede prelínajúcich sa rebier, erby (medveď, lev, hviezdy).

Loď kostola

Na mieste pôvodnej lode kostola i po jej stranách bola v rokoch 1936 - 1937 postavená nová hlavná loď a dve bočné lode kostola. Lode sú oddelené 3 - 3 stĺpmi, ktoré sa smerom hore spájajú v polkruhovité zaoblenie. Nad týmto prízemím bočných lodí sú priestory chóru kostola.
Celá hlavná loď je pseudogotická práca a dobre prispôsobená nosnými rebrami a klenbami - podľa pôvodnej klenby hlavnej lode.
Bočné lode sú dvojetážové s rovným betónovým stropom.
Pri stavbe trojlodia boli zachránené cenné maľby z pôvodnej kostolnej lode a umiestnené boli v bočnej kaplnke (vpravo od svätyne kostola).
Nové trojlodie tvorí takmer štvorcový pôdorys.
Pravá bočná loď kostola pokračuje zúženým priestorom - kaplnkou - napojenou na stavbu svätyne.

Veža

Veža v prízemí štvorcového pôdorysu má v dvoch lomoch masívne vyššie oporné piliere, tiež šikmo ukončené. V prízemí veže bol aj pôvodný gotický sedlový portál.
Prízemné murivo veže nadväzuje na osembranné murivo veže s viacerými otvormi, medzi nimi aj vo forme strieľní.

Dolná časť zvonovitého zastrešenia pokračuje otvormi s cibuľovitým ukončením; na vrchole guľa s bohato zdobeným krížom a kohútom. Pôvodná veža bola v rokoch 1774 - 1775 nadstavená do dnešnej výšky a podoby. Po stranách veže sú schody na chór.

Vonkajšok kostola

Zastrešenie sakristie a kaplnky je jednoduché. Trojlodie má spoločnú strechu, na vrchole s vežičkou.
Na južnej fasáde je umiestnený drevený misijný kríž s textom: Sväté misie a letopočty 1945, 1990, 1993.
V strednom závere svätyne, medzi piliermi je umiestnená baroková socha sv. Jána Nepomuckého.
V roku 1977 bola urobená nová elektrifikácia kostola a o rok - 1978 - bol kostol zvonku brigádnicky opravovaný.

Pri železnej ohrádke, oddeľujúcej priestor kostola od obecného chodníka pri ceste, je pieskovcová socha - pamätník a pomník padlým v prvej svetovej vojne (aj s menami).

Na severnej strane kostola bol pri úprave terénu zhotovený nižší ochranný múrik, do ktorého boli zamurované časti kamenných náhrobníkov zo 14. a 15. storočia (s gotickou majuskulou a erbmi), ako aj kamenné časti niekdajšieho
gotického portálu.

V okolí kostola bol v minulosti cintorín, o čom svedčia pozostatky, nájdené pri výkopových prácach v okolí kostola.

Kostol bol po generálnej prestavbe len požehnaný a zasvätený
svätému Imrichovi. Titulárna slávnosť kostola - hody - bývajú v nedeľu, ktorá je bližšie ku spomienke na svätého Imricha (5. novembra).

Farský kostol v Častej je v zozname kultúrnych pamiatok.

Z minulosti kostola

Pôdorys farského kostola sv. Imricha v Častej bol pred rozobratím a postavením nového trojlodia pozdĺžneho pôdorysu.

Pôdorys starého kostola predstavoval svätyňu, loď kostola a vežu. Na severnej strane bola prístavba sakristie, na južnej dve vystupujúce, ale neuzavreté murivá. Na nákresoch pôdorysu bola dobre vyznačená aj sieťová klenba celého kostola.
Podľa rôznych archívnych materiálov bola sakristia postavená niekedy koncom 17. storočia.
O "priestore" západne od sakristie stretávame prvé správy vo vizitáciách ako o Loretánskej kaplnke.
Neuzatvorený priestor na južnej strane bol podľa cirkevných vizitácií miestom "Božieho hrobu". Bol to zastrešený, ale zvonku otvorený priestor - kaplnka.

Pred postavením sakristie a bočných "kaplniek" bol jednoloďový kostol po oboch stranách muriva spevnený opornými piliermi.

Od začiatku 19. storočia je známy bočný vchod (južný), dnes používaný ako hlavný, ktorý mal zvonku nižšie murivo, zastrešené.

V západnej polovici interiéru kostola boli štyri masívne stĺpy nesúce chór.

V roku 1637 trnavský sochár a rezbár Tomáš Pändl zhotovil oltár. Tento nemáme nikde bližšie určený.

Pod kostolom bola v druhej polovici 17. storočia urobená krypta rodiny Keliových (aj Köliö).

Cirkevná vizitácie z roku 1773 spomína štyri oltáre: 1. hlavný ku cti sv. Imricha s oltárnymi sochami sv. Štefana Uhorského, Ladislava, Vojtecha a Mikuláša, 2. oltár Panny Márie so sochami sv. Šebastiána a sv. Róchus, 3. oltár Bolestnej Panny Márie so soškami anjelov a 4. oltár sv. Troch kráľov. Ten už v roku 1750 nejestvoval. Pri sakristii bola kaplnka Loretánskej Panny
Márie.

Spomínané sú rôzne liturgické predmety ako napr. kalichy, patény, kostolné rúcha, monštrancia, cibóriá,lampy, atď.

V roku 1741 bol kostol dôkladne opravený. Vo veži boli tri zvony. Drevený chór v západnej časti.

V r. 1774 pracoval na nadstavbe veže trnavský murár Ján Ermler.

Pri desiatom výročí vzniku republiky v roku 1928 bolo pred kostolom zasadených sedem líp. Dnes stoja už len štyri.

Literatúra:
RADVÁNI, H., BÖHM, P.: Častá, príspevok k dejinám Rím.kat. farnosti sv. Imricha,